Lactarius tabidus
Čo by ste mali vedieť
Lactarius tabidus je nejedlá huba z rodu Lactarius. Je to malá huba s oranžovohnedým klobúkom, škoricovými žiabrami, ktoré vylučujú biele mlieko. Rastie jednotlivo alebo v roztrúsených skupinách na pôde pod listnatými stromami, pričom uprednostňuje brezy. Mlieko má horkú a štipľavú chuť s mierne horúcou príchuťou. Skutočnosť, že biele mlieko zasychá žlto, je indikátorom, že môže byť jedovatý.
Túto hubu možno nájsť na jeseň pod borovicou. Je bežný v južnej Británii, smerom na sever sa stáva zriedkavejším. Vyskytuje sa aj v Severnej Amerike. Najlepšie rastie v listovej podstielke alebo v machu Sphagnum.
Ďalšie názvy: Brezový mliečnik.
Identifikácia húb
Vrchnák
Spočiatku vypuklá, potom sploštená alebo mierne lievikovitá, často s plytkým, úzkym umbom; 2 až 4.5 cm v priemere, žltohnedé až oranžovohnedé klobúčiky, najtmavšie smerom k stredu, sú mierne hygrofánne a v starobe a po zaschnutí sa od okraja sfarbujú do okrovej farby.
Klobúčiky majú jemne matný a zvrásnený povrch a staré exempláre sú na okraji často viditeľne zvrásnené.
Žiabre
Žiabre, ktoré sú bledo škoricové s ružovkastým nádychom, sú slabo rozpadavé a stlačené. V dospelosti sa žiabre stávajú škvrnitými.
Pri poškodení žiabier tohto mliečnika sa uvoľňuje biely latex; jeho chuť je spočiatku jemná, ale neskôr sa stáva štipľavou. Na bielej vreckovke alebo tkanine latex zanecháva vlhkú stopu, ktorá pomaly žltne.
Stonka
Spočiatku pevný, nakoniec sa stáva dutým; 5 až 10 mm v priemere a 3 až 7 cm vysoký, valcovitá alebo mierne nahor sa zužujúca stonka je pomerne krehká; jej povrch je hladký a má rovnakú farbu ako klobúk, trochu bledší smerom k vrcholu a tmavší smerom k báze. Dužina stonky je belavá; stonka nemá prstenec.
Spóry
Široko elipsoidná, 7-9 x 6-7 μm, hyalinná; zdobená mnohými špicatými bradavicami do 1.2 μm vysoké, väčšinou izolované, ale len s niekoľkými spojovacími hrebienkami.
Výtrusy
Bledokrémová s jemným lososovo ružovým nádychom.
Zápach a chuť
Bez výrazného zápachu; spočiatku jemná chuť, ktorá postupne nadobúda ostrejšiu podobu.
Stanovište & Ekologická úloha
Ektomykoríza s listnatými drevinami, najmä brezami; vo vlhkých a často machom zarastených lesoch.
Podobné druhy
Lactarius subdulcis má podobné sfarbenie; vyskytuje sa najmä pod bukmi.
Taxonómia a etymológia
V roku 1838 švédsky mykológ Elias Magnus Fries stanovil jej vedecký názov ako Lactarius rufus, čo je dodnes binomické meno, pod ktorým ho mykológovia všeobecne označujú.
Medzi synonymá Lactarius tabidus patrí Lactarius subdulcis, Lactarius theiogalus, Lactarius chrysorheus, Lactarius hepaticus.
Druhové meno Lactarius znamená produkujúci mlieko (dojčiaci) - odkaz na mliečny latex, ktorý sa vylučuje zo žiabier mliečnych húb, keď sú rozrezané alebo roztrhané.
Špecifický epiteton tabidus je latinské prídavné meno, ktoré sa prekladá ako "zakrpatený" - odkaz na malú veľkosť týchto mliečnych čiapok v porovnaní s mnohými inými členmi rodu Lactarius.
Zdroje:
Fotografia 1 - Autor: Jerzy Opioła (CC BY-SA 3.0 Unported)
Fotografia 2 - Autor: Jerzy Opioła (CC BY-SA 3.0 Nepodporené)
Foto 3 - Autor: Jerzy Opioła (CC BY-SA 3).0 Nepodporené)
Fotografia 4 - Autor: Jerzy Opioła (CC BY-SA 4.0 International)
Fotografia 5 - Autor: Jerzy Opioła (CC BY-SA 4.0 International)
