Bjerkandera adusta
Čo by ste mali vedieť
Bjerkandera adusta je nejedlá polyporová huba, ktorá má zamatový, snehobiely povrch klobúka, keď je mladá, a s pribúdajúcim vekom sa stáva hladkou a belavou. Má tiež výrazné hnedé oblasti na povrchu pórov. Druh je široko rozšírený. Často sa vyskytuje na rozkladajúcom sa dreve, ako sú pne, kmene, konáre, najmä buka, brezy, duba, topoľa, vŕby, plotové stĺpy, všade tam, kde je dostupné drevo.
Mladé exempláre majú charakteristickú sivú až okrovo hnedú farbu s bielym okrajom. Staršie exempláre sú tmavšie a okraj sa môže tiež odfarbiť. Póry na spodnej strane sú najprv striebornosivé, neskôr dymovo sivé a pri poškodení sčernejú.
Pretože B. adusta produkuje enzýmy, ktoré dokážu rozkladať polycyklické aromatické uhľovodíky, napríklad tie, ktoré sa používajú v syntetických textilných farbivách, existuje výskumný záujem o skúmanie tejto huby na možné využitie pri bioremediácii. Výskum týchto enzýmov rozkladajúcich lignín, ktoré produkuje B. adusta, ako je univerzálna peroxidáza, v štúdiách sa tiež ukázalo, že dokáže odfarbovať syntetický melanín. Táto vlastnosť môže umožniť B. adusta, ktorá sa má v budúcnosti využiť na odfarbovanie melanínu v kozmetických aplikáciách.
Výskumníci z Japonska zistili, že spóry B. adusta sa môže vyskytovať vo veľkom množstve v ľudských slinách a slizniciach a spôsobovať pretrvávajúci kašeľ (10,13-15,18).
Počet synoným (89) poukazuje na značnú variabilitu druhu.
Iné názvy: Grijze buisjeszwam (Holandsko), Angebrannter Rauchporling (Nemecko), Šedopórka osmahlá (Česká republika).
Identifikácia huby
Klobúk
Konzolovité až policovité (a zvyčajne bočne zrastené s inými klobúčikmi), alebo len otočený okraj nad rozprestierajúcou sa poréznou plochou - alebo niekedy úplne chýbajú; polkruhovité až nepravidelné obrysy; vypuklé až ploché; do asi 10 cm široké a 6 cm hlboké; zamatové až jemne chlpaté, v dospelosti sa stávajú lysými; belavé až sivasté, hnedasté alebo hnedasté; niekedy zónované; v dospelosti s hnedým až čiernym okrajom.
Povrch pórov
Sivé až čierne; niekedy tmavšie čierne; so 6-7 drobnými hranatými pórmi na mm; rúrky hlboké do 2 mm.
Flesh
Bielkastý až slabo hnedastý; tvrdý a korkovitý alebo kožovitý.
Výtrusy
White.
Habitat
Saprobná na mŕtvom dreve listnatých a zriedkavo ihličnatých drevín; spôsobuje bielu hnilobu; jednoročná; objavuje sa celoročne; rozšírená v celej Severnej Amerike.
Podobné druhy
Bjerkandera fumosa
Pomerne menej rozšírený, aspoň v Taliansku, líši sa tmavším sfarbením karpofóru, spórami o niečo menšími, pórovitým povrchom od belavého po krémový a pórmi o niečo väčšími. Rastie len na listnatých rastlinách.
-
Môže mať aj sivé póry, ale jeho póry sú nepravidelne predĺžené a telo plodu je chlpaté.
-
Odlišuje sa bielym plodným povrchom namiesto sivého.
Taxonómia a etymológia
Prvýkrát ho vedecky opísal Carl Ludwig Willdenow v roku 1787 ako Boletus adustus.
V roku 1880 získal fínsky mykológ Petter Adolf Karsten jej v súčasnosti uznávaný vedecký názov Bjerkandera adusta.
Špecifický epiteton adusta znamená spálený; pravdepodobne sa to vzťahuje na "popolavo šedú" farbu. Bjerkandera sa vzťahuje na Clasa Bjerkandera (1735 - 1795), luteránskeho pastora, meteorológa, botanika a entomológa, ktorý študoval na univerzite v Uppsale.
Synonymá
Boletus adustus Willd. 1787 (basionym)
Agaricus crispus (Pers.) E.H.L. Krause (1932)
Bjerkandera adusta f. carpinea (Sowerby) Donk
Bjerkandera adusta f. resupinata (Bourdot & Galzin) Domański Orloś & Skirg. 1967
Bjerkandera adusta f. solubilis (Velen.) Bondartsev 1953
Bjerkandera adusta f. tegumentosa (Velen.) Bondartsev 1953
Bjerkandera adusta f. zonatula (Quél.) Domański Orloś & Skirg. 1967
Bjerkandera isabellina (Schwein.) P. Kras. 1879
Bjerkandera scanica (Fr.) P. Karst. 1882
Boletus adustus var. crispus (Pers.) Pers. 1801
Boletus adustus Willd. var. adustus 1787
Boletus carpineus Sowerby 1799
Boletus concentricus Schumach. 1803
Boletus crispus Pers. 1799
Boletus fuscoporus J.J. Planer 1788
Boletus fuscoporus Planer 1788
Boletus isabellinus Schwein. 1822
Boletus pelleporus Bull. 1791
Boletus suberosus var. flabelliformis Batsch, 1789
Coriolus alabamensis Murrill 1907
Daedalea fennica (P. Kras.) P. Kras. 1906
Daedalea oudemansii var. fennica P. Kras. 1882
Daedalea solubilis Velen. 1926
Gloeoporus adustus (Willd.) Pilát 1937
Gloeoporus adustus (Willd.) Pilát f. adustus 1937
Gloeoporus adustus f. excavatus (Velen.) Pilát (1937)
Gloeoporus adustus f. excavavatus (Velen.) Pilát, 1937
Gloeoporus adustus f. solubilis (Velen.) Pilát, 1937
Gloeoporus adustus f. tegumentosus (Velen.) Pilát, 1937
Gloeoporus crispus (Pers.) G. Cunn. 1965
Grifola adusta (Willd.) Zmitr. & Malysheva 2006
Leptoporus adustus (Willd.) Quél. 1886
Leptoporus adustus (Willd.) Quél. f. adustus 1886
Leptoporus adustus f. resupinatus Bourdot & Galzin, 1928
Leptoporus adustus f. viridans Pilát 1936
Leptoporus adustus f. zonatulus Quél. 1886
Leptoporus albellus (Peck) Bourdot & L.Maire, 1920
Leptoporus albellus f. raduloides Pilát (1932)
Leptoporus crispus (Pers.) Quél., 1886
Leptoporus nigrellus Pat. 1903
Microporus gloeoporoides (Speg.) Kuntze, 1898
Microporus lindheimeri (Berk. & M.A.Curtis) Kuntze, 1898
Polyporus adustus (Willd.) Fr. f. adustus 1821
Polyporus adustus (Willd.) Fr. subsp. adustus
Polyporus adustus (Willd.) Fr. var. adustus
Polyporus adustus (Willd.) Fr. 1821
Polyporus adustus f. resupinata Bres. 1922
Polyporus adustus f. resupinatus Bres., 1922
Polyporus adustus subsp. carpineus (Sowerby) Fr., 1874
Polyporus adustus var. argenteus (Ehrenb.) Pers., 1825
Polyporus adustus var. ater Velen., 1922
Polyporus adustus var. carpineus (Sowerby) Fr. 1874
Polyporus adustus var. pelleporus (Bull.) Pers., 1825
Polyporus amesii Lloyd 1915
Polyporus atropileus Velen. 1925
Polyporus burtii Peck 1897
Polyporus carpineus (Sowerby) Fr. 1818
Polyporus cinerascens Velen. 1922
Polyporus crispus (Pers.) Fr. (1821)
Polyporus crispus (Pers.) Fr. (1821) f. crispus
Polyporus crispus f. resupinata Bres. (1922)
Polyporus curreyanus Berk. ex Cooke, 1886
Polyporus digitalis Berk., 1854
Polyporus dissitus Berk. & Broome, 1875
Polyporus excavatus Velen., 1922
Polyporus fumosogriseus Cooke & Ellis, 1881
Polyporus halesiae Berk. & M.A.Curtis, 1853
Polyporus isabellinus (Schwein.) Steud. 1824
Polyporus lindheimeri Berk. & M.A. Curtis (1872)
Polyporus macowanii Kalchbr., 1881
Polyporus macrosporus Britzelm., 1894
Polyporus murinus Rostk., 1838
Polyporus nigrellus (Pat.) Sacc. & D. Sacc. 1905
Polyporus ochraceocinereus Britzelm., 1895
Polyporus scanicus Fr., 1863
Polyporus secernibilis Berk., 1847
Polyporus subcinereus Berk., 1839
Polyporus tegumentosus Velen., 1925
Polystictus adustus (Willd.) Fr.
Polystictus adustus (Willd.) Gillot & Lucand, 1890
Polystictus alabamensis (Murrill) Sacc. & Trotter, 1912
Polystictus carpineus (Sowerby) Konrad, 1923
Polystictus gloeoporoides Speg., 1889
Polystictus ochraceostuppeus Lloyd, 1916
Polystictus puberulus Bres., 1920
Poria argentea Ehrenb., 1818
Poria carnosa Rostr. ex Sacc. & D. Sacc., 1905
Poria curreyana (Berk. ex Cooke) G. Cunn. 1947
Tyromyces adustus (Willd.) Pouzar, 1966
Zdroje:
Fotografia 1 - Autor: Michel Langeveld (CC BY-SA 4.0 International)
Fotografia 2 - Autor: Pluteusus (Pluteusus) Michel Langeveld (CC BY-SA 4.0 International)
Foto 3 - Autor: Mgr: Michel Langeveld (CC BY-SA 4.0 International)
Fotografia 4 - Autor: Michel Langeveld (CC BY-SA 4.0 Medzinárodný)
Foto 5 - Autor: Tomas P. (Public Domain)
