Craterellus lutescens

Čo by ste mali vedieť

Craterellus lutescens sa zvyčajne vyskytuje v mokradiach a vyniká svojimi jasnými farbami. Na rozdiel od C. tubaeformis, ktorá má sivé hymenium (spodnú plochu čiapočky), C. lutescens má oranžové alebo biele hymenium. Čiapočka C. lutescens je nepravidelne laločnatý a má rôznu farbu od hnedej až po bistrú. Hyménium aj stonka C. lutescens sú živšie sfarbené ako C. tubaeformis. Hyménium môže byť takmer hladké alebo mierne žilkované a vyzerá ružové, zatiaľ čo stonka je žltooranžová.

C. lutescens je nielen jedlý, ale používa sa aj na výrobu žltých farbív. Niekedy sa nazýva "žltá noha" a bežne sa vyskytuje vo vlhkých ihličnatých lesoch a na vlhkých miestach, často rastie v machu. Patrí do čeľade Hydnaceae v rámci radu Cantharellales.

C. Lutescens je známy svojou lahodnou chuťou a vôňou. Môže sa použiť do rôznych jedál, ako sú omelety, omáčky, polievky, palacinky a rybacie prípravky. Môže sa používať aj v práškovej forme ako korenie. Vďaka zlatožltej farbe a lesnej chuti je vyhľadávanou zložkou. Huba má sladkú a príjemnú chuť podobnú marhuli. Môže sa tiež namáčať do suchého alebo sladkého muškátového vína, aby sa zvýšila jeho chuť. Okrem toho sa extrakt z C. lutescens vykazuje inhibičnú aktivitu na trombín, enzým zrážania krvi.

Ďalšie názvy: - hľuznatka, - hľuznatka, - hľuznatka: Žltá nožička, zlatá lienka, nemecká (Starkriechender Trompetenpfifferling), japonská (トキイロラッパタケ).

Identifikácia húb

V skratke: Craterellus lutescens sa dá rozpoznať podľa výrazných znakov. Má čiapočku, ktorá sa pohybuje od 0.79 až 2.36 cm široký, má tvar plytkej alebo hlbokej vázy a môže mať hnedastú farbu. Spodná strana klobúka je pastelovo oranžovožltá a môže byť trochu zvrásnená. stonka je dutá, jasne oranžová a klzká, s bielym základom. Dužina nemení farbu a má sladkú chuť podobnú marhuli. Výtrusy sú krémovo žlté. Tieto huby sa zvyčajne nachádzajú vo vlhkých ihličnatých rašeliniskách, v blízkosti ihličnatých stromov, často rastú tesne vedľa seba na machu alebo rozkladajúcich sa machových kmeňoch počas leta a jesene. Vyskytujú sa v Európe, Severnej Amerike, Karibiku, Strednej Amerike a západnej Ázii. Pri skúmaní pod mikroskopom sú výtrusy hladké a priehľadné a huba má špecifické bunkové spojenia nazývané svorkové spojenia.

1. Klobúčik

   Klobúk je 0.79 až 2.36 palcov (2 až 6 cm) široký a má plytký až hlboký vázovitý tvar. Môže byť hladké alebo s vrodenými hnedými vláknami. Farba sa pohybuje od hnedej po oranžovohnedú alebo hnedooranžovú, ktorá bledne do hneda.

2. Spodná časť

   Spodná strana čiapočky sa tiahne po stopke a môže byť hladká alebo mierne zvrásnená. Je pastelovo oranžovožltej farby.

3. Stonka

   Stonka je 0.79 až 2.36 palcov (2 až 6 cm) dlhý a 4 až 11 mm hrubý, buď rovnako široký, alebo mierne zúžený smerom k základni. Je dutý, jasne oranžový a má mazľavú štruktúru. Bazálne mycélium na báze stonky je biele.

4. Dužina

   Dužina je belavá v čiapočke a oranžová v kôre stonky. Nie je veľmi výrazná a nemení farbu.

5. Vôňa a chuť

   Nemá charakteristický zápach. Chuť je sladká a príjemná, podobná marhuľovej.

6. Výtrusy

   Krémovo žltkastá.

7. Stanovište

   Táto huba je typom mykorízneho organizmu, ktorý sa bežne vyskytuje vo vlhkých rašeliniskách, najmä v spojení s ihličnatými stromami. Rastie tesne pri sebe, často v machu alebo na rozložitých machových kmeňoch, počas letného a jesenného obdobia. Pôvodne bol opísaný v Európe, ale vyskytuje sa aj v rôznych častiach Severnej Ameriky vrátane severovýchodu, hornej časti Stredozápadu, Apalačských vrchov a Mexika, ako aj v Karibiku, Strednej Amerike a západnej Ázii.

8. Mikroskopické znaky

   Výtrusy sú veľké 10-13 x 7-8 µm a majú subelipsoidný až široko amygdaliformný tvar. Sú hladké a v KOH sa javia ako hyalinné (priehľadné), často s jednou veľkou olejovou kvapkou. Bazídie, ktoré sú zodpovedné za produkciu spór, majú štyri sterigmata a merajú 50-60 x 7-9 µm. Hymeniálne cystídie nie sú prítomné. Horný povrch huby tvorí voľný trichoderm z valcovitých prvkov, ktoré sú široké 5 - 10 µm. Tieto bunky majú priehradky a steny, ktoré sú 0.hrúbka 5 µm. V KOH sa javia ako hyalinné až hnedasté, pričom terminálne bunky majú zaoblené vrcholy. V tejto hube sú prítomné svorkové spojenia dôležité pre delenie buniek.

Podobné druhy

1. Cantharellus tubaeformis

   vykazujú perforované hnedé viečka, hoci majú menej živé odtiene stonky a na spodnom povrchu imitujú žiabre.

2. Craterellus ignicolor

   má podobný vzrast a sfarbenie stonky, ale vyniká žiarivým oranžovožltým klobúčikom zdobeným simulovanými žiabrami alebo výraznými hlbokými vráskami.

3. Craterellus odoratus

   má hlboko vázovitý tvar, chýba mu zreteľne definovaná stonka a celkovo má oranžovožltý odtieň.

4. Cantharellus lateritius

   má relatívne hladký spodný povrch, ale je robustnej a mohutnej postavy, pričom má úplne žltú farbu (typický výskyt v suchých dubových lesoch).

Synonymá a variety

• Helvella tubaeformis Schaeffer (1774), Fungorum qui in Bavaria et Palatinatu circa Ratisbonam, 4, s. 104, tab. 157 ("Elvela") (nom. ilegit.)

• Agaricus aurora Batsch (1783), Elenchus fungorum, p. 93

• Helvella cantharelloides Bulliard (1790), Herbier de la France, 10, tab. 473, obr. 3

• Agaricus cantharelloides (Bulliard) Sowerby (1796), Coloured figures of English fungi or mushrooms, tab. 47

• Merulius villosus Persoon (1798), Icones et descriptiones fungorum minus cognitorum, 1, s. 17, tab. 6, obr. 1

• Merulius tubiformis (Schaeffer) Persoon (1800), Commentarius fungorum Bavariae indigenorum icones pictas, s. 62

• Merulius lutescens Persoon (1801), Synopsis methodica fungorum, s. 489 (Basionyme) Sanctionnement : Fries (1821)

• Merulius cantharelloides (Bulliard) Schumacher (1803), Enumeratio plantarum in partibus Saellandiae septentrionalis et orientalis, 2, s. 368 (nom. illegit.)

• Cantharellus villosus (Persoon) Ditmar (1814), in Sturm, Deutschlands flora, Abt. III, die pilze Deutschlands, 1, s. 61, tab. 30

• Cantharellus lutescens (Persoon) Fries (1821), Systema mycologicum, 1, s. 320

• Merulius xanthopus Persoon (1825), Mycologia europaea, seu complet omnium fungorum in variis europaeae regionibus detectorum enumeratio, 2, s. 19, tab. 13, obr. 1

• Merulius tubiformis var. ß lutescens (Persoon) Persoon (1825), Mycologia europaea, seu complet omnium fungorum in variis europaeae regionibus detectorum enumeratio, 2,

• Merulius undulatus subsp.* cervinus Persoon (1825), Mycologia europaea, seu complet omnium fungorum in variis europaeae regionibus detectorum enumeratio, 2, s. 20

• Merulius auroreus Persoon (1825), Mycologia europaea, seu complet omnium fungorum in variis europaeae regionibus detectorum enumeratio, 2, s. 19

• Cantharellus xanthopus (Persoon) Duby (1830), Botanicon gallicum seu synopsis plantarum in flora Gallica, Edn 2, 2, s. 799

• Trombetta lutescens (Persoon) Kuntze (1891), Revisio generum plantarum, 2, s. 873

• Craterellus cantharelloides var. villosus (Persoon) Quélet (1896) [1895], Compte rendu de l'Association française pour l'avancement des sciences, 24(2), s. 619

• Merulius luteolus Kuntze (1898), Revisio generum plantarum, 3, s. 494

• Cantharellus lutescens f. vitellinus P. Bouchet (1961), Bulletin de la Fédération française Société de sciences naturelles de Versailles, série 2, 24, s. 45 (nom. inval.)

• Cantharellus aurora (Batsch) Kuyper (1990), Rivista di micologia, 33(3), s. 249

Identifikácia húb

Zdroj:

Všetky fotografie boli nasnímané tímom Ultimate Mushroom a môžete ich použiť na vlastné účely pod licenciou Attribution-ShareAlike 4.0 International.