Amanita echinocephala

Čo by ste mali vedieť

Amanita echinocephala je charakteristický druh huby, ktorý sa vyznačuje veľkou veľkosťou, bielym vzhľadom alebo farbou slonoviny a ostnatým alebo bradavičnatým klobúkom. Darí sa jej na kriedových pôdach s bukmi, najmä v južnom Anglicku, kde sa často objavuje skôr ako iné veľké huby. Tento druh sa zvyčajne vyskytuje osamelo alebo v malých skupinách a je známy ako "osamelá amanita" alebo "osamelá lepidella európska"." Pozoruhodná je jej odolnosť voči suchu.

Táto huba je rozšírená v Británii, Európe, západnej Ázii a severnej Afrike, pričom sa objavuje najmä v letných a skorých jesenných mesiacoch. Uprednostňuje dobre odvodnené, suché, vápenaté pôdy, často v blízkosti listnatých a ihličnatých stromov. Jej odolnosť voči suchu naznačuje, že jej severný areál môže siahať až do južného Anglicka. V niektorých regiónoch sa vyskytuje spolu s lipami (Tilia) a príležitostne aj s A. strobiliformis.

Hoci niektorí považujú Amanita echinocephala za jedlú, odporúča sa opatrnosť kvôli možnosti zámeny s toxickými druhmi Amanita. Táto vzácna a chránená huba je uvedená v Červenom zozname Spojeného kráľovstva. Boli zaznamenané správy o tom, že hromadí striebro a pravdepodobne spôsobuje nefrotoxické účinky podobne ako Amanita smithiana. V počiatočných štádiách sa huba svojím vzhľadom podobá na Amanita muscaria, ale keď dozrieva, jej klobúk nemá červené pozadie a ostnaté bradavice sa jednoducho oddelia a odhalia biely alebo krémový povrch klobúka.

Iné názvy: Amanita solitárna, nemecká (Spitzkegeliger Wulstling).

Identifikácia húb

1. Klobúčik

   Klobúk môže dosahovať priemer až 15 cm a je biely až slonovinový alebo striebornošedý. Má vyvýšené pyramídové bradavice, ktoré sa smerom k okraju stávajú menej nápadnými a častými. Tieto bradavice sú pozostatkom univerzálneho závoja, ktorý pokrýva hubu v jej ranom štádiu. Mladé gombíky môžu byť tmavšie a niekedy pripomínajú dvojvrstvový bochník s prstencom vyvýšených šupín okolo základne.

2. Stonka

   Stonka je biela až slonovinová, 8-16 cm (3-6.5 cm vysoká a 2 - 3 cm široká. Má niekoľko prstencov obrátených šupín v blízkosti cibuľovej základne a je pevne ukotvená, často zasahuje bočne pod povrch. Prstenec je tenký a krehký, často prilieha k stonke.

3. Žiabre

   Žiabre sú krémové, občas s miernym zelenkavým nádychom. Väčšinou sú voľné od stonky a môžu mať malý, rozkladitý zub.

4. Dužina a zápach

   Dužina je biela a má nepríjemný zápach.

5. Výtrusy

   Výtrusy sú elipsoidné, hladké, s rozmermi 9.5-11.5 x 6.5-8 µm a sú amyloidné.

6. Odtlačok výtrusov

   Výtrusy sú biele.

7. Stanovište

   Táto huba je mykorhizná a zvyčajne sa vyskytuje v zmiešaných lesoch so suchou vápenatou pôdou. Príležitostne môže rásť s ihličnanmi. Je známy z Británie, Európy, západnej Ázie a severnej Afriky, s obdobím plodenia od júna do októbra.

Podobné druhy

1. Amanita strobiliformis

   Vyznačuje sa bradavičnatým bielym klobúkom s roztrhanými úlomkami závoja visiacimi z okraja. V čase zrelosti je jeho klobúk ešte klenutý, a nie plochý.

2. Amanita vittadinii

   Má kužeľovité bradavice na klobúku a má opakujúce sa šupiny až po spodnú stranu prstenca. Zvyčajne sa vyskytuje na ťažších pôdach.

3. Amanita citrina

   Na bielej alebo svetlej čiapočke grapefruitu sa nachádza biely zvyšok vrecka, ktorý však nie je pyramídový. Tiež má krehký závesný prsteň.

Taxonómia a etymológia

Taliansky mykológ Carlo Vittadini ho prvýkrát opísal ako Agaricus echinocephalus v roku 1835, potom ho Lucien Quélet zaradil do rodu Amanita a následne dostal jeho súčasné binomické meno. Jej špecifický epiteton, echinocephala, pochádza z gréckeho "echino-", čo znamená "jež", a "kephale", čo znamená "hlava."

Niektorí autori ho zaradili do sekcie Lepidella čeľade Amanitaceae kvôli chýbajúcej dobre utvorenej volve.

Synonymá a odrody

• Agaricus aculeatus Vittadini (1835), Descrizione dei funghi mangerecci più comuni dell'Italia e de'velenosi che possono co'medesimi confondersi, s. 62

• Agaricus albellus Scopoli (1772), Flora carniolica, Edn 2, 2, s. 417 (nom. rej.)

• Agaricus echinocephalus Vittad., 1835 (basionym)

• Agaricus nitidus (Fries) Fries (1838) [1836-38], Epicrisis systematis mycologici, s. 8

• Agaricus solitarius Bulliard (1780), Herbier de la France, 1, tab. 48

• Amanita aculeata (Quél.) Bigeard & Guillem., 1909

• Amanita echinocephala var. bicollariata Boudier (1905) [1905-10], Icones mycologicae, tome 1, tab. 4

• Amanita flandinia F. Plee (1864), Types de chaque famille et des principaux genres des plantes croissant spontanément en France ., 2, livret 57

• Amanita nitida Fries (1815), Observationes mycologicae praecipue ad illustrandam floram suecicam, 1, s. 4

• Amanita procera Persoon (1818), Traité sur les champignons comestibles, p. 186

• Amanita solitaria (Bulliard) Fries (1836), Anteckningar öfver de i Sverige växande ätliga Svampar, s. 33

• Amanita solitaria f. echinocephala (Vittadini) Costantin & L.M. Dufour (1891), Nouvelle flore des champignons ... en France, Edn 1, s. 3

• Amanita solitaria subf. bicollariata(Boudier) Neville & Poumarat (1996), Documents mycologiques, 26(101), s. 52

• Amanita solitaria var. adamantina (Paulet) Quélet (1886), Enchiridion fungorum in Europa media et praesertim in Gallia vigentium, s. 3

• Amanita strobiliformis subsp.* aculeata (Quélet) Saccardo (1887), Sylloge fungorum omnium hucusque cognitorum, 5, s. 15

• Amanita strobiliformis var. aculeata Quélet (1886), Enchiridion fungorum in Europa media et praesertim in Gallia vigentium, s. 3

• Amanita umbella f. bicollariata (Boudier) E.-J. Gilbert (1918), Le Genre Amanita, s. 101

• Amanita umbella var. echinocephala(Vittadini) Quélet (1886), Enchiridion fungorum in Europa media et praesertim in Gallia vigentium, s. 4

• Amanita vittadinii var. echinocephala (Vittad.) Veselý, 1934

• Amanitina albella (E.-J. Gilbert) E.-J. Gilbert (1940), Iconographia mycologica, 27, supplément 1(1), s. 78

• Armillaria echinocephala (Vittadini) Locquin (1952), Bulletin de la Société mycologique de France, 68, s. 167

• Aspidella echinocephala (Vittad.) E.-J.Gilbert, 1941

• Aspidella solitaria (Bull.) E.-J. Gilbert, 1940

• Hypophyllum adamantinum Paulet (1808) [1793], Traité des champignons, 2, s. 358, tab. 162, obr. 2

• Hypophyllum tricuspidatum Paulet (1808) [1793], Traité des champignons, 2, s. 359, tab. 163, obr. 3

• Lepidella echinocephala (Vittadini) E.-J. Gilbert (1925), Bulletin de la Société mycologique de France, 41, s. 304

• Lepidella echinocephala f. bicollariata (Boudier) Konrad & Maublanc (1926), Icones Selectae Fungorum, s. 38

• Lepiota echinocephala (Vittadini) Gillet (1874), Les hyménomycètes, ou description de tous les champignons (fungi) qui croissent en France, s. 69

• Venenarius solitarius (Bulliard) Murrill (1912), Mycologia, 4(5), s. 240

Amanita echinocephala Video

Zdroj:

Všetky fotografie boli nasnímané tímom Ultimate Mushroom a môžete ich použiť na vlastné účely pod licenciou Attribution-ShareAlike 4.0 International.