Exidia glandulosa

Čo by ste mali vedieť

Exidia glandulosa je druh huby, ktorá sa vyskytuje v Európe a rastie na odumretých konároch dubov. Vytvára lesklé čierne pľuzgierovité plodnice, ktoré môžu byť široké až 3 cm a rastú samostatne alebo v skupinách. Plody sú spočiatku pevné, ale vekom alebo za vlhkého počasia môžu zmäknúť a deformovať sa. vrchný povrch je lesklý a posiaty malými hrbolčekmi, zatiaľ čo spodná strana je spočiatku hladká, ale neskôr sa na nej vytvoria malé tŕne. Huba spôsobuje bielu hnilobu dreva, pričom rozkladá lignín. Keď telá plodov vyschnú, môžu sa zmenšiť a vytvoriť plochú čiernu kôru.

Exidia glandulosa sa za vlhkého počasia sfarbuje do čierna a pripomína želé; počas dlhšieho obdobia sucha sa však scvrkáva na sériu kužeľovitých olivovohnedých kôstok. Jednotlivé plodnice sa niekedy spájajú do väčších škvŕn.

Podľa výskumu Rockett TR a Kramer CL (1974) v Mycologia 66:926-941 môže huba produkovať 6 500 spór za hodinu na štvorcový centimeter počas troch mesiacov.

Čierne maslo čarodejníc, čierny želé valec, bojovná želé huba, nemčina (Abgestutzter Drüsling, Stoppeliger Drüslinge), Holandsko (Eikentrilzwam).

Identifikácia huby

1. Plodné telo

   Jednotlivé plodnice sú 0.39 až 1.2 palce (1 až 3 cm) v priemere, ale zvyčajne sú zrastené do veľkých škvŕn (často dlhších ako 50 cm); želatínovité; laločnaté a mozgovité; červenočierne až čierne; povrch hladký alebo mierne drsný.

2. Výtlačok výtrusov

   Biela.

3. Habitat

   Je saprobný, rastie na nedávno spadnutých kmeniach a konároch tvrdého dreva (najmä duba) a v Severnej Amerike sa bežne vyskytuje na jar a na jeseň, príležitostne sa objavuje aj v lete a v zime. V strednej Európe je bežný v bukových lesochю

4. Mikroskopické znaky

   Výtrusy 10-16 x 3-5 µ; klobásovité; hladké. Bazídie pozdĺžne septované (krížovité), so sterigmatami dlhými až 65 µ. Prítomné svorkové spojenia.

Podobné druhy

1. Exidia nigricans

   má viac plodníc v tvare gombíkov v zhlukoch, ktoré sa rýchlo deformujú a spájajú, čím vytvárajú vytečenú, laločnatú hmotu, ktorá môže byť 3.9 palcov (10 cm) alebo viac v priemere. Tieto dva druhy sú mikroskopicky nerozlíšiteľné, ale výskum DNA naznačuje, že sú odlišné.

2. Exidia recisa

   Má vzpriamenejšie plodnice bez bradavíc na povrchu, svetlejšie farby (od žltohnedej po tmavohnedú) a malú bázu.

3. Bulgaria inquinans

   Tvorí podobné, gumovito-želatínové, načernalé plodnice na duboch. Ich horný povrch je však úplne hladký a vytvárajú hojné čierne (nie biele) odtlačky výtrusov, ktoré často zanechávajú čiernu škvrnu, ak sa zotrú rukou.

Taxonómia a etymológia

Klasifikácia čarodejníckeho masla nie je jednoznačná. Niektorí odborníci ju zaraďujú do radu Tremellales, zatiaľ čo v USA je zaradená do čeľade Auriculariaceae, zatiaľ čo v Británii do Exidiaceae. Francúzsky prírodovedec Jean Baptiste Francois (Pierre) Bulliard ju prvýkrát opísal v roku 1789 ako Tremella glandulosa, ale neskôr ju švédsky mykológ Elias Magnus Fries presunul do rodu Exidia. Fries však použil názov Exidia glandulosa pre maslovku čarodejníc aj pre inú želatínovú hubu Exidia plana. Tieto dva druhy nakoniec rozlíšil holandský mykológ Marinus Anton Donk.

Názov Exidia znamená výpotok alebo škvrna, čo je príhodné, pretože táto huba vyzerá ako výpotok, keď je mokrá, a ako tmavá škvrna na dreve, keď je suchá. Názov glandulosa pochádza z množstva žliaz (papíl) na povrchu plodníc tejto huby.

Synonymá a variety

• Tremella atra O.F. Müller (1782), Flora danica, 15, s. 5, tab. 884

• Tremella glandulosa Bulliard (1788), Herbier de la France, 9, tab. 420, obr. 1 (Basionyme) Sanctionnement : Fries (1822)

• Tremella glauca Persoon (1794), in Römer, Neues magazin für die botanik, 1, s. 111

• Peziza glandulosa (Bulliard) Schrader (1799), Journal für die botanik, 2(2), s. 59

• Tremella spiculosa Persoon (1800) [1799], Observationes mycologicae seu descriptiones tam novorum quam notabilium fungorum, 2, s. 99

• Tremella spiculosa var. ß glauca (Persoon) Persoon (1801), Synopsis methodica fungorum, s. 624

• Tremella arborea Smith (1812), English botany: or, coloured figures of British plants, Edn 2, tab. 2448

• Tremella flaccida Smith (1812), English botany: or, coloured figures of British plants, Edn 2, tab. 2452

• Gyraria spiculosa (Persoon) Gray (1821), A natural arrangement of British plants, 1, s. 594

• Auricularia glandulosa (Bulliard) Wahlenberg (1826), Flora suecica enumerans plantas sueciae indigenas, 1, s. 994

• Spicularia glandulosa (Bulliard) Chevallier (1826), Flore générale des environs de Paris, 1, s. 94

• Exidia spiculosa (Persoon) Sommerfeldt (1826), Supplementum florae lapponica, s. 307

• Exidia applanata Schweinitz (1832), Transactions of the American philosophical Society, séria 2, 4(2), s. 185

• Exidia plicata Klotzsch (1839), in Dietrich, Flora reigni Borussici, Flora des Königreichs Preussen, 7, tab. 475

• Tremella cinerea Bonorden (1851), Handbuch der allgemeinen mykologie als anleitung zum studium derselben, s. 151

• Tremella nigra Bonorden (1851), Handbuch der allgemeinen mykologie als anleitung zum studium derselben, s. 151

• Tremella neglectaTulasne (1872), Annales des sciences naturelles, botanique, série 5, 15, s. 222

• Exidia glandulosa subsp.* plicata(Klotzsch) P. Karsten (1882), Bidrag till kännedom af Finlands natur och folk, 37, s. 198

• Exidia neglecta J. Schröter (1888) [1889], in Cohn, Kryptogamen-flora von Schlesien, 3(1), s. 393

• Tremella grilletii var. neglecta (Tulasne) Costantin & L.M. Dufour (1891), Nouvelle flore des champignons, Edn 1, s. 208

• Tremella faginea Britzelmayr (1895), Botanisches centralblatt, 62, s. 313, obr. 29

Zdroje:

Fotografia 1 - Autor: Dan Molter (shroomydan) (CC BY-SA 3.0 Unported)

Fotografia 2 - Autor: Mgr: Nina Filippová (CC BY 4.0 International)

Fotografia 3 - Autor: Nová náplasť (CC BY-SA 4.0 Medzinárodná)

Foto 4 - Autor: Mgr: aarongunnar (CC BY 4.0 International)

Fotografia 5 - Autor: Erik (Public Domain)