Leccinum aurantiacum

Čo by ste mali vedieť

Leccinum aurantiacum je druh huby, ktorá sa vyskytuje v lesoch Eurázie a Severnej Ameriky. Má veľký, výrazne červený klobúk a v Severnej Amerike je známa aj pod názvom stonková huba s červeným klobúkom. Rastie v spojení s rôznymi druhmi stromov vrátane dubov, briez a bukov. Podobne ako mnohé iné huby, aj Leccinum aurantiacum má potenciálne zdravotné účinky. Je dobrým zdrojom vitamínov B a D, ako aj minerálov, napríklad selénu a draslíka.

Rod Leccinum sa vyznačuje jedinečnými znakmi, ako je štíhla stonka s hrubými šupinami, hymenofor z tenkých, dlhých rúrok s malými pórmi a biela alebo žltkastá dužina, ktorá sa po rozkrojení sfarbí. Všetky huby Leccinum sú mykorízne a jedlé. Ľudia tento druh radi konzumujú a môžu ho variť podobne ako iné jedlé boletes, ale jeho dužina pri varení veľmi stmavne. Podobne ako iné huby z čeľade Boletaceae je však náchylná na napadnutie červami.

Ďalšie názvy: Leccincinumcinum - liečivá rastlina, ktorá sa vyskytuje na území Slovenska: Stonka škrabáka s červenou čiapočkou, oranžová dubová boľševník, nemčina (Espenrotkappe), Holandsko (Rosse populierboleet).

Identifikácia húb

1. Čiapočka

   Klobúk Leccinum aurantiacum začína ako guľovitý alebo hlboko kopulovitý, pokrytý jemnou kožušinou, potom sa stáva plochým so šupinatým povrchom, od tehlovo červenej po tmavohnedú farbu. Môže byť 1.57 až 8.66 palcov (4 až 22 cm) široký a na okraji má trojuholníkové chlopne.

2. Rúrky a póry

   Rúrky sú okrúhle, najprv biele a potom bledohnedé a končia malými hranatými pórmi, ktoré sa modrajú do ružovo-sivej a potom do tmavosivej farby.

3. Stonka

   Stonka je biela alebo hnedá a 1.97 až 9.84 palcov (5 až 25 cm) vysoké, s priemerom 0.59 až 1.97 palcov (1.5 až 5 cm), pokrytá červenohnedými vlnitými šupinami, ktoré vekom tmavnú.

4. Dužina

   Dužina je biela, keď je čerstvo narezaná, ale pri manipulácii alebo rezaní môže mierne zmodrať a smerom k báze stmavnúť.

5. Výtrusy

   Úzko elipsoidný až plstnatý, 12.5-18.5 x 3.5-6 µm.

6. Výtrusy

   Olivovo hnedá až okrovo hnedá.

7. Stanovište

   Rastie v lete a na jeseň roztrúsene až hromadne v pôde pod borovicami v lese zloženom prevažne z borovíc a osík.

8. Chemická reakcia

   špinavo ružovočervená s formalínom, neskôr sa mení na hnedofialovú. Pri použití síranu železnatého sa trama mení na sivozelenú a o niečo zelenšiu na predtým nesfarbených miestach.

Podobné druhy

1. Leccinum versipelle

   Má však svetlejší klobúk s viac žltými odtieňmi a drsnosť stonky je od začiatku tmavá.

2. Leccinum vulpinum

   Vyskytuje sa v okolí borovíc a smrekov. Nie všetci autori ich uznávajú ako samostatné druhy.

3. Leccinum rufum

   Má menej červený povrch klobúka a biele šupiny na stonke.

4. Leccinum albostipitatum

   Rastie s osikou a má biele šupiny na stonke.

5. Leccinum insigne

   Vyskytuje sa v Severnej Amerike a rastie v osikových alebo brezových porastoch.

Taxonómia a etymológia

Oranžovú dubovú boľševníkovú húsenicu prvýkrát opísal francúzsky prírodovedec Jean Baptiste Francois (Pierre) Bulliard v roku 1781 a dal jej vedecký názov Boletus aurantiacus. V súčasnosti uznávaný vedecký názov Leccinum aurantiacum uverejnil v roku 1821 britský mykológ Samuel Frederick Gray (1766 - 1828).

Druhový názov Leccinum pochádza zo starého talianskeho slova, ktoré znamená huba, zatiaľ čo špecifický epiteton aurantiacum odkazuje na oranžovú farbu klobúka.

Synonymá a variety

• Boletus rufus Schaeffer (1774), Fungorum qui in Bavaria et Palatinatu circa Ratisbonam, 4, s. 75, tab. 103

• Boletus aurantiacus Bulliard (1784), Herbier de la France, 5, tab. 236 & tab. 489, obr. 2 (Basionyme) Sanctionnement : Fries (1821)

• Boletus leucopodius Persoon (1800) [1799], Observationes mycologicae seu descriptiones tam novorum quam notabilium fungorum, 2, s. 11

• Boletus aurantius Persoon (1801), Synopsis methodica fungorum, s. 504

• Boletus aurantius var. ß leucopodius (Persoon) Persoon (1801), Synopsis methodica fungorum, s. 504

• Boletus aurantius var. γ rufus Persoon (1801), Synopsis methodica fungorum, s. 505

• Suillus aurantiacus var. γ rufus (Persoon) Poiret (1806), in Lamarck, Encyclopédie méthodique, Botanique, 7, s. 497

• Suillus aurantiacus var. ß leucopodius (Persoon) Poiret (1806), in Lamarck, Encyclopédie méthodique, Botanique, 7, s. 497

• Suillus aurantiacus (Bulliard) Poiret (1806), in Lamarck, Encyclopédie méthodique, Botanique, 7, s. 497

• Tubiporus julii-mensis Paulet (1808) [1793], Traité des champignons, 2, s. 369, tab. 169, obr. 1-2

• Leccinum aurantiacum var. leucopodium (Persoon) Gray (1821), A natural arrangement of British plants, 1, s. 646

• Leccinum aurantiacum var. rufum (Persoon) Gray (1821), A natural arrangement of British plants, 1, s. 646

• Boletus aurantiacus var. rufus (Persoon) Mérat (1821), Nouvelle flore des environs de Paris, Edn 2, 1, s. 46

• Boletus scaber var. aurantiacus (Bulliard) Pollini (1824), Flora veronensis quam in prodomum florae italiae septentrionalis, 3, s. 603

• Boletus scaber var. rufus (Persoon) Pollini (1824), Flora veronensis quam in prodomum florae italiae septentrionalis, 3, s. 604

• Boletus viscidus var. ß aurantiacus (Bulliard) Duby (1830), Botanicon gallicum seu synopsis plantarum in flora Gallica, Edn 2, 2, s. 784

• Boletus aurantius scaber Secretan (1833), Mycographie Suisse, 3, s. 9 (nom. inval.)

• Boletus rufus scaber Secretan (1833), Mycographie Suisse, 3, s. 10 (nom. inval.)

• Gyroporus rufus (Persoon) Quélet (1886), Enchiridion fungorum in Europa media et praesertim in Gallia vigentium, s. 161

• Boletopsis rufa (Persoon) Hennings (1898), in Engler & Prantl, Die natürlichen pflanzenfamilien, 1(1**), s. 194

• Solenia rufa (Persoon) Kuntze (1898), Revisio generum plantarum, 3, s. 522

• Tubiporus rufus (Schaeffer) Ricken (1918), Vademecum für pilzfreunde, Edn 1, s. 204

• Krombholzia rufa (Persoon) E.-J. Gilbert (1931), Les livres du mycologue, tome 3. Les Bolets, p. 183

• Krombholzia aurantiaca (Bulliard) E.-J. Gilbert (1931), Les livres du mycologue, tome 3. Les Bolets, s. 118

• Krombholzia aurantiaca subsp.* rufa (Persoon) Maire (1933), Treballs del Museu nacional de ciències naturals de Barcelona, sèrie botànica, 15(2), s. 42

• Krombholziella aurantiaca (Bulliard) Maire (1937), Publicaciones del Instituto botánico, Barcelona, 3(4), s. 46

• Krombholziella aurantiaca subsp.* rufa (Persoon) Maire (1937), Publicaciones del Instituto botánico, Barcelona, 3(4), s. 46

• Trachypus aurantiacus (Bulliard) Romagnesi (1939), Revue de mycologie, Paris, 4(2), s. 141

• Boletus versipellis var. aurantiacus (Bulliard) Vassilkov (1948), Edibles and poisonous fungi of the central parts of the European Districts of the URSS, s. 38

• Leccinum rufum (Persoon) Kreisel (1984), Boletus, SchrReihe, 1, s. 30

• Krombholziella rufa (Persoon) Alessio (1985), Fungi europaei, 2, Boletus, s. 474, pl. 80

• Leccinum leucopodium (Persoon) Dörfelt & G. Berg (1990), Feddes repertorium, specierum novarum regni vegetabilis, 101(9-10), s. 567

• Leccinum quercinum (Pilat) E.E. & Watling s. auct

Zdroje:

Fotografia 1 - Autor: Maksim Shanin (CC BY-SA 4.0 International)

Fotografia 2 - Autor: Björn S. (CC BY-SA 2.0 Generic)

Foto 3 - Autor: M: Björn S. (CC BY-SA 2.0 Generic)

Fotografia 4 - Autor: Lycaon (CC BY-SA 4.0 International)