Cortinarius violaceus
Čo by ste mali vedieť
Cortinarius violaceus je pravdepodobne najvýraznejším druhom v rode. Má tmavofialový, suchý, šupinatý až tomentózny klobúk s trochu kovovým leskom. Blízke žiabre sú sýtofialové a tŕň je zvyčajne široko kyjovitý, suchý a fialový, na báze niekedy s modrastou farbou a závojom, ktorý sa zdá byť trochu sivý.
Dužina je fialová s bielymi škvrnami a vôňa je výrazná po cédrovom dreve. Pri manipulácii so stielkou často stmavne.
V Európe sú známe dva veľmi podobné druhy, C. violaceus v lesoch s tvrdým drevom a C. hercynicus (Persoon) Brandrud v ihličnatých lesoch. Druhý druh má mandľovité až elipsoidné výtrusy, ktoré sú užšie ako výtrusy prvého druhu.
Forma vyskytujúca sa v západnej časti Severnej Ameriky môže predstavovať samostatný druh, ale to sa ešte musí určiť.
Fialová pavučinka, fialový Cort, Dunkelvioletter Schleierling (nem.).
Identifikácia húb
Ekológia
Mykoríza s listnatými alebo ihličnatými drevinami; v západnej časti Severnej Ameriky sa často uvádza, že sa vyskytuje v starých ihličnatých lesoch v blízkosti hnijúcich kmeňov; rastie samostatne, roztrúsene alebo gregaricky; jeseň; v Severnej Amerike široko rozšírený.
Klobúk
4 - 12 cm; vypuklý, stáva sa široko vypuklým, takmer plochým alebo mierne zvonovitým; suchý; husto chlpatý, stáva sa rozstrapateným alebo šupinatým; tmavofialový, stáva sa hnedofialovým a nakoniec celkovo tmavohnedým.
Žiabre
prirastené k stonke; takmer vzdialené; spočiatku tmavofialové, neskôr sivasté až čiernohnedé a nakoniec hrdzavohnedé; v mladosti pokryté fialovou kortinou.
Stonka
6 - 16 cm dlhý; až 2 cm hrubý; rovný nad napučanou alebo paličkovitou bázou; suchý; v mladosti fialový a jemne chlpatý, neskôr sa stáva fialovošedým až takmer čiernym alebo hnedým, s leskom; suchý; stáva sa dutým.
Dužina
Fialové až lila alebo purpurovo sivé.
Zápach
Sladké a mierne voňavé alebo nevýrazné.
Odtlačok výtrusov
Hrdzavohnedý.
Taxonómia a etymológia
V roku 1755 ju vedecky opísal Carl Linnaeus, ktorý ju nazval Agaricus violaceus, v roku 1821 ju britský mykológ Samuel Frederick Gray (1766 - 1828) presunul do rodu Cortinarius.
Niektoré autority rozdeľujú Cortinarius violaceus na dve odrody: Cortinarius violaceus var. violaceus, ktorý je mykorízny s listnatými drevinami, a Cortinarius violaceus var. Hercynicus, ktorý vytvára mykorízu s ihličnanmi. Prvý druh má mandľovité výtrusy, zatiaľ čo druhý sa vyznačuje elipsovitými výtrusmi.
Cortinarius violaceus je typovým druhom rodu Cortinarius, ktorý je najväčším z rodov húb. Tým, že je táto pavučinka fialová, nie je ani zďaleka typická, pretože väčšina druhov pavučiniek má plavé, oranžové alebo hnedé sfarbenie. Existujú však aj iné "modré" pavučince, medzi ktoré patrí napr Cortinarius caerulescens.
Sotva je potrebné spomenúť, že spoločný názov Fialová pavučinka pochádza z farby každej časti tejto huby a z jej pavučinového čiastočného závoja alebo cortiny, ktorá sa rozprestiera medzi stonkou a okrajom klobúka a zakrýva tak dozrievajúce plodnice (žiabre) huby. Podobne aj špecifický epiteton violaceus je priamym odkazom na farbu týchto krásnych húb.
Zdroje:
Fotografia 1 - Autor: Mgr: 2008-08-22_Cortinarius_violaceus_(L.)_Gray_18241.(Autor: J.G.): jpg: (CC BY-SA 3.0 Unported)
Fotografia 2 - Autor: Holger Krisp (CC BY 3.0 Neportované)
Foto 3 - Autor: Jimmie Veitch (jimmiev) (CC BY-SA 3.0 Unported)
Foto 4 - Autor: Mgr: Jerzy Opioła (CC BY-SA 4.0 International)
